Priblížila, že bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín
takmer 20 % zo svojich výdavkov. Slovensko za európskym priemerom
zaostáva, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje
európskych domácností tvoria približne 14 % z celkových nákladov. Ceny
potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku 11. najnižšie v EÚ.
Faktom však je, že vlani boli ceny potravín historicky prvýkrát nad
priemerom EÚ, a to o 1,9 %.
"U našich susedov z V4 nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás, a to o 5 % ČR, 12 % Maďarsko a o 28 % Poľsko," spresnila Sadovská, odvolávajúc sa na údaje Eurostatu za rok 2022.
Poznamenala, že tempo zdražovania potravín v tomto roku postupne spomaľuje. "Očakávame,
že inflácia potravín by mohla spomaľovať aj v nasledujúcich mesiacoch a
ešte viac sa priblížiť k úrovni 10 %. Avšak v rámci krajín EÚ patríme
medzi tie, ktoré majú tento rok jedno z najvýraznejších zdražovaní
potravín a nealkoholických nápojov," uviedla.
Priblížila, že na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina
Slovákov, avšak poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre
takmer 16 % domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí
žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi
alebo domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi. "Aj v tomto
prípade za priemerom EÚ zaostávame, keďže podľa údajov Eurostatu si
mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť niečo
cez 8 % domácností v EÚ," podčiarkla.
Spresnila, že podľa prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového
odpadu, ktoré v závere uplynulého roka 2022 zverejnil Eurostat, v roku
2020 pripadalo na jedného obyvateľa SR 83 kilogramov potravinového
odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %. Najčastejšie ide o
chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného
nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny.
Deň 16. október ako "Svetový deň potravy" bol vyhlásený v roku
1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a
poľnohospodárstvo FAO. Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom
svete. Kým v bohatších krajinách sa počas tohto dňa rieši téma nových
technológií pri produkcii potravinových surovín, v chudobnejších sa
rieši, naopak, základný problém, a to nedostatok potravín a hladovanie.